Vyjadrenie Rady BJB v SR ku knihe S. Miháľa: Príchod Syna človeka

Drahí bratia a sestry, kazatelia a starší zborov BJB.
V posledných mesiacoch a týždňoch ste mnohí vo svojich poštových schránkach našli knihu od Sergeja Miháľa Príchod Syna človeka. Obsah tejto knihy naštartoval diskusiu, či už na úrovni osobnej alebo aj v rámci našich cirkevných zborov; kniha spôsobila určitú polarizáciu názorov a znepokojila mnohých čitateľov Biblie... My, ako Rada BJB pozorne sledujeme toto dianie, a tak sme sa rozhodli, že vám napíšeme stručné vyjadrenie, v súlade s naším porozumením Písma v tejto otázke.
1. Pozitívna stránka tejto knihy: Táto kniha chce byť pre Cirkev Kristovu akýmsi „mementom“ či zastavením, pripomenutím pútnického charakteru nášho života, že tu nemáme trvalé mesto, ale že v časoch, v ktorých žijeme, potrebujeme s nadšením pozdvihnúť svoje hlavy hore k nebesiam, tam, kde je naše občianstvo, odkiaľ i nášho Spasiteľa Ježiša Krista očakávame (Žid 13, 14; Fil 3,20). Burcuje veriacich v Krista k pripravenosti na príchod Ježiša Krista pre svoju Cirkev a chce v Cirkvi Kristovej - v našej generácii vyvolať túžbu k volaniu: „Príď, Pane Ježišu!“ (ZJ 22,17). Toto samozrejme oceňujeme.
2. Teologické problémy tejto knihy: Na druhej strane nemôžeme prehliadnuť skutočnosť, že v tejto knihe nachádzame tvrdenia, náuky a postoje, v ktorých je podľa nášho porozumenia Písma zrejmé, že v mnohých aspektoch nie sú v súlade s celkovým učením Písma. Spomenieme tu veľmi stručne iba niektoré z nich:
• Autor dáva dohromady podobenstvo „o desiatich pannách (Mt 25) a popis siedmich zborov z knihy Zjavenia - Filadelfiu a Laodiceu a tvrdí, že skutočná Cirkev Kristova je rozdelená na dve skupiny: Päť múdrych panien to je Filadelfia, cirkev, ktorá je odovzdaná svojmu Pánovi, žije v čistote a posvätení ... Predstavuje časť Cirkvi, ktorá bude uznaná za hodnú, byť vychvátená k Pánovi a bude na večeri svadby Baránkovej... Päť nemúdrych či bláznivých panien je taktiež skutočná Cirkev (Laodicea), ktorá Božie slovo neposlúcha, dáva dôraz na požehnania v tomto živote... mieša sväté s nesvätým, svätosť s hriechom sveta. Tieto nemúdre panny, keďže nemali oleja, nemali odovzdanosť Pánovi a nečakali svojho Ženícha v čistote a posvätení, nevojdú na večeru svadby Baránkovej. Napriek tomu, že odmietli prijať pozvanie na svadbu Baránkovu, budú spasení... V ohni veľkého súženia dostanú druhú šancu a tento „olej“ si kúpia... a zaplatia to svojím životom... (str. 52-55). Vnímame, že takéto učenie... je nebiblické... Podľa slov samotného Ježiša Krista, tí, ktorí Ho milujú, zachovávajú Jeho slovo a žijú v poslušnosti Jeho Slova (J 14,15). Podobne hovorí apoštol Ján, že tí, ktorí hovoria, že sú kresťania, ale žijú v hriechu, nimi nie sú, nikdy nepoznali Boha (1J 3,6). Práve deň vychvátenia ukáže, že síce žili spolu s nami, hrali sa na kresťanov, ale nikdy nezdieľali s nami spoločenstvo /a s Kristom/ (1J 2, 19). Ježiš tým, ktorí raz zmeškali vojsť s Ním na večeru svadby Baránkovej, nepovedal, že... pôjdete do veľkého súženia... ale „odstúpte odo mňa, činitelia neprávosti... nepoznám vás...“ (Lk 13,25-27) a „nikdy som vás nepoznal“ (Mt 7,23). Žiadna druhá šanca! Učenie o druhej šanci je učenie o „lacnej milosti“, že môžeme hrešiť na úkor Božej milosti, čo je proti Rim 6,1-2 a samozrejme proti učeniu Písma ako celku.
• Potopa za doby Noacha vraj priniesla spásu mnohým (str.127-131). Podľa autora potopa sveta nebola iba o záchrane 8 ľudí v korábe (čo je proti 1P 3,20), ale mala „spasiť aj tých, ktorí si potrebu svojej spásy uvedomili až v totálnom súžení“... Hoci neverili Noachovi ani Bohu počas celých 120 rokov zvestovania Božej spravodlivosti, dostali šancu po tom, ako Boh zavrel dvere milosti... V súžení potopy tisíce z týchto ľudí činili pokánie a volali k Bohu... Toto vraj popisujú slová 1P 3,18-20. Preto Ježiš po svojom zmŕtvychvstaní „kázal“ týmto duchom, ktorí kedysi v tele - za čias Noacha - nepočúvali Boha... Keď prišla potopa, mnohí z nich vraj robili pokánie... Boh to videl, a preto im teraz poslal svojho Syna. Takéto tvrdenie je v protiklade k celkovému učeniu Písma, proti slovám Žid 11,7, kde sa hovorí, že Noach svojou vierou odsúdil svet a nie, že ich súženie potopy prinútilo k pokániu. Rovnako sa v Lk 17,27 hovorí, že vody potopy zahubili všetkých. Podobne v 2P 2,5 sa hovorí, že Boh neušetril vtedajší svet, iba Noacha (a jeho rodinu – 8 duší 1P 3,20).
• Učenie, že diabol je ešte stále v nebi, a preto veriaci v Krista nemôžu ísť do neba - Zj 12,10-12. Podľa autora, diabol je ten, „kto zdržuje“ Cirkev, a preto nemôže byť zatiaľ vychvátená, pokým diabol nebude vyhodený z neba na zem. Až vtedy bude dokončená príprava nášho miesta v nebi a nastane náš odchod do Otcových príbytkov (str. 79). On je zatiaľ prekážkou našej prítomnosti na nebi str. 81. Kým je Cirkev na zemi, diabol nemôže byť vyhodený z neba... str. 81. Toto tvrdenie stojí v protiklade s mnohými odsekmi Písma (Iz 14,12; Mt 4; 1P 5,8) a taktiež proti slovám Pána Ježiš, ktorý povedal: „Hľa, ja som videl satana, ako padol z nebies ako blesk z neba“ (Lk 10,18). Vyvstávajú otázky, že ak zatiaľ veriaci v Krista nemôžu ísť do neba, lebo je tam diabol, tak kam idú tí, ktorí vo viere v Krista zomierajú? A čo slová Pavlove, že vieme, že keď sa tento náš pozemský dom tela zborí, máme stavanie od Boha, dom Božou rukou učinený, v nebesiach (2Kor 5,). Napriek mnohým pozitívnym veciam v službe brata Sergeja Miháľa, vzhľadom na hore uvedené (a aj iné) teologické problémy a dôrazy a skutočnosti v jeho živote a službe... nemôžeme jeho knihu a jeho službu odporúčať a podporovať. Preto vás chceme vyzvať k opatrnosti a modlíme sa, aby nám všetkým Pán dal múdrosť Ducha svätého a odvahu viery k rozsudzovaniu týchto skutočností vo svetle Písma.
Darko Králjik, Rada BJB v SR
Vyšlo v časopise Rozsévač, červen 2019, s.16